JaguarSport

20.12.2015

JS-Logo

Mnohí, menší či väčší fanúšikovia automobilov z Coventry, vedia o príbehu za označením JaguarSport len veľmi málo. Niektorí sa čudujú, keď vidia správne označenie napríklad modelu XJ220 – nie „obyčajný“ Jaguar, ale JaguarSport. Niet sa čomu diviť, o spolupráci Jaguaru s TWR sa totiž píše zriedka . Poďme sa teda pozrieť na to, ako to celé bolo.

Staviame základy

Korene legendárnej spolupráce dvoch slávnych značiek nenájdeme nikde inde než v šampionáte cestovných vozov a preto je na začiatok dobré si zopakovať históriu tejto, aj dnes ešte stále populárnej vetvy motoršportu.

Keď sa v 50-tych rokoch 20. storočia formovala táto nová kategória, išlo najmä o zábavu. Koho by nepobavili veľké rodinné sedany ako Ford Anglia či Jaguar Mark VII, ktoré sa naháňajú v zákrutách pri šialených náklonoch a úhloch po Silverstone? S príchodom novej dekády výrobcovia pochopili, že okrem zábavy je to aj skvelá forma reklamy. Kto chcel svojím zákazníkom predávať víťazné auto šampionátu cestovných vozov (Saloon cars), musel sa posnažiť. Na scénu teda prichádzajú čoaraz silnejšie modely ako Ford Lotus Cortina, Mini Cooper, či 3.4 a 3.8 litrové Jaguare. V 80-tych rokoch už nabralo toto závodenie presné, kodifikované pravidlá od FISA (4-sedadlové automobily ktorých sa ročne sériovo vyrobý aspoň 5000 kusov) a vznikla tak Group A závodných cestných automobilov (Touring cars). Hoci model XJS nepredstavoval zrovna ideálne rodinné auto (aspoň nie pre mamičky na tribúnach), zapísal sa do histórie týchto závodov zlatým písmom.                       XK%20Francorch1984

V tomto momente je však potrebné vyrozprávať aj druhú časť príbehu základov naskoršieho JaguarSport. V tej hrá hlavnú rolu bývalý hráč rugby, závodník a úspešný podnikateľ Tom Walkinshaw. Už v roku 1968 závodil na MG Midget, potom prešiel do Formule Ford aby mohol postúpiť do Formule 3 a neskôr sa stať sa továrnym jazdcom Ford Motor Company v Európskom šampionáte cestovných vozov za volantom Ford Capri 2.6 V6. V roku 1974 vyhral Britský šampionát. O dva roky potom založil svoju vlastnú firmu na menežment a vývoj závodných automobilov a teamov – Tom Walkinshaw Racing. Prvými spolupracovníkmi boli úspešné teamy Mazda a BMW. Tom však nesedel za stolom a nezdvíhal telefóny zákazníkom – našli ste ho samozrejme kde inde než za volantom. Vyhral dokonca Silverstone TT v roku 1977. Prelom však prišiel v roku 1981, kedy bolo s polepmi TWR prvý krát nasadené dvanásťválcové XJS. Celkové víťazstvo oslavovali v teame v Belgicku a samozrejme Veľkej Británií. Tom sám víťazne pokoril Tourist Trophy a 24h Spa. Takého úspechy nemohli ostať bez povšimnutia v továrni Jaguar. John Egan, hlava Jaguaru od roku 1980, neváhal a netrvalo preto dlho kým poveril TWR vedením Jaguar XJS Works Touring Car teamu. Tento kontrakt pretrval 4 roky, od začiatku roku 1982 až do roku 1985. Tom patril okrem koženého kresla najmä za volant, ako sme už mohli vidieť, a potvrdil to aj v roku 1984 kedy vyhral Európsku sériu v kategórií jazdcov. Team bol okrem toho tri krát druhý, dva krát celkovo zvíťazil vo Francúzsku, už spomínané víťazstvo v 24-hodinovke Spa a takisto triumf v slávnom austrálskom Bathurst 1000. Toto všetko znamenalo pre továreň zvýšenú publicitu a teda aj predaj a nikoho teda neprekvapilo, keď v roku 1985 neprišlo prerušenie spolupráce, ale poverenie TWR vedením Jaguar Works Team v svetovom šampionáte športových vozov – čiže príprava na návrat Jaguaru do Le Mans a tým pádom aj víťazstvo, keďže to mal Jaguar v krvi.

Pre poriadok musím spomenúť, že v USA v sérií IMSA/GTP závodili Jaguare vo farbách Group 44 už od roku 1983 – boli to modely označené XJR-4 a XJR-5, postavené v USA s využitím motoru Jaguar 6.0 V12. Jaguar dokonca nasadil tieto modely aj do 24h Le Mans v tom istom roku, avšak bezúspešne – oba vozy museli pre poruchy odstúpiť z 6. a 7. miesta. V nasledujúcom roku dokonca pokračovala snaha o víťastvo nasadením troch vozov. Ročníku však beznádejne pre iné značky dominovalo Porsche. Umiestnenie na 23. a 32. priečke bolo pre anglickú šelmu neprijateľné. Zmeniť to malo TWR.

Všetkým zainteresovaným bolo jasné, že to znamenalo vývoj nového závodného auta. V tom zohral významnú úlohu bývalý manažér teamov March a Toleman vo Formule 1, manažér teamu Jaguar XJS Touring Car a nový šéfinžinier TWR Roger Silman. Ten najal pre otázku designu nového automobilu Tonyho Southgatea. V tom čase pracoval Tony pre Ford na modifikácií modelu RS200, nechal sa však čoskoro úplne zlákať novou výzvou. Výsledkom práce týchto a ďalších pracovníkov TWR a Jaguaru vznikla séria modelov XJR-6, XJR-8 až napokon XJR-10 a XJR-12. Pôvodne bol využitý 6 litrový motor V12 z XJS, neskôr upravený na 7.0 V12 a vymenený za 3.5l twin-turbo V6 z dielne TWR v roku 1989. Týmto motorom boli osadené modely XJR-10 a XJR-11 (ktorý mimo iného zvíťazil v 24h Daytona).

tom-walkinshaw-1946-2010_1

Pri všetkých kreáciach sa dbalo na hmotnosť, ktorá zostala vždy veľmi nízka. Bolo tomu tak vďaka využitiu karbónových a kevlarových vlákien ako pri výrobe šasi, tak aj pri výrobe karosérie so špecificky nízkym odporom vzduchu. Čo sa týka vývoja podvozku, prevodovky a ďalších mechanických častí, bol založený na najnovších poznatkoch z Formule 1. Výsledky prišli zaslúžene. Celkové víťazstvo vo svetovom šampionáte v roku 1987 a 1988, spolu s víťastvom v Le Mans v rokoch 1988 a 1990. V zámorí prebrali Jaguare vavríny po víťazstve v slávnej 24h Daytona dokonca tri krát, a okrem mnohých víťazstiev v individuálnych závodoch spomeniem ešte Bathrust 1000 v roku 1990. Ďalší rok nastala zmena pravidiel a na ďalší vývoj bol najatý Ross Brawn, ktorého netreba predstavovať. Nové pravidlá mali za účel umožniť využitie motora F1 a povoliť iba atmosférické agregáty. Spolu so šéfdesignérom Davidom Piperom a malým teamom expertov Brawn stál za vytvorením XJR-14. Pod kapotou dýchal 3.5 litrový V8 Ford Cosworth, ktorého výkon bol ustálený na hranici 650 koní v 11.500 otáčkach pre väčšiu spolahlivosť a výdrž (ktorá však nikdy nebola mienená na 24h závody). Pre tých, ktorý sa pozastavili nad značkou motora pripomeniem, že v tej dobe už Jaguar vlastnil koncern Ford. Auto bolo ľahké s veľkou prítlačnou silou pre rýchlosť v zatáčkach a zavesenie akoby z oka vypadlo posledným vývojom áut F1. Tento koktejl mal chutiť víťazne, a všetko tomu nasvedčovalo celú prvú pólku sezóny. Až do príchodu nového Peugeotu 905B. Stále pretrvávajúce pochybnosti o výdrži motora však vyústili do zrieknutia sa účasti v 24h Le Mans, čo bolo pre mnohých veľkým sklamaním. Obavy sa nakoniec úkazali opodstatnené, keďže závod nedokončil ani Peugeot. V Amerike sa zato Jaguaru darilo viac než dosť a model XJR-16 vyhrával v sérií IMSA jeden závod za druhým. Pri ohlásení ďalšej zmeny pravidiel od budúceho roku a po všetkých spomenutých úspechoch sa spolupráca na tomto poli medzi Jaguarom a TWR skončila, len aby mohla pokračovať v inom smere.

JAGUARSPORT je na svete

Šikovný podnikateľ milujúci autá a závodenie ako Tom Walkinshaw nemusel dlho premýšlať nad tým, aký dopad budú mať úspechy v motoršporte (modelu XJS v šampionáte cestovných vozov) na predaj sériových modelov z Coventry. A tak mu ani dlho netrvalo osloviť s nápadom vytvorenia novej spoločnosti, ktorá by pracovala na vývoji a výrobe športových modelov od Jaguaru inšpirovaných závodnými automobilmi vedenie továrne. John Egan po mnohých diskusiách súhlasil a v máji roku 1988 vzniká spoločnosť JaguarSport Ltd s podielovým vlastníctvom 50:50 medzi továrňou Jaguar a TWR. Nová spoločnosť bola pod krídlami TWR Group, priamo menežovaná od TWR so sídlom v Kidlingtone, Oxfordshire. V správnej rade firmy sedelo 6 ľudí z Jaguaru a 3 (plus sekretár) z TWR. Predsedom bol John Egan a hlavným manažérom bol Tom Walkinshaw. Ten poveril Rogera Silmana priamym vedením projektov a Johna Bradleyho finančnou správou. JaguarSport bol na svete.

walkinshaw2Malý team ľudí, ktorý na vývoj nových športových automobilov so šelmou na kapote mali odteraz dozerať, pozostával z hlavného inžiniera (z Jaguaru) Browna, Paula Davisa (z TWR) ako manažéra výroby, Billa Donnellyho (pôvodom z Fordu) ako manžéra predaja a marketingu a nakoniec Alana Gibsona ako manažéra financií. Títo všetci potom vytvorili svoje vlastné teamy špecialistov. Továreň nachádzajúca sa vovnútri komplexu TWR v industriálnej budove mala rozlohu 1115 metrov štvorcových. Pracovať sa teda muselo najmä s vášňou a odhodlaním.

Prvú sériu automobilov ktorá vznikla pod krídlami novej spoločnosti venovali oslavám športovým úspechom – málokoho prekvapí, že sa zamerali práve na celkové víťastvo v šampionáte v roku 1987 a konečné víťastvo na najprestížnejšom závode na svete v roku 1988. Tom Walkinshaw predstavil model XJR-S, prvý civilný „eRkový“ Jaguar v histórií. Prvých 100 kusov bolo označených ako Celebration Build Le Mans a okrem mechanických športových modifikácií ktorými sa JaguarSport vyznačoval (tuhší podvozok a riadenie) sa na aute objavili nové kolesá Speedline s nízkoprofilovými pneumatikami, nový aerodynamický bodykit, upraveným interiérom, efektívnejšími prednými svetlami, a prvých 100 spomínaných modelov výlučne vo farbe Tungsten Grey zdobili aj decentné sivo fialové pruhy s umelecky vyobrazeným víťazným modelom XJR-9 a s plaketou na prahu dverí. Hoci cena bola o 3000 libier vyššia, všetkých 100 modelov bolo predaných za 4 dni. Vôbec prvý model XJR-S, so šasi 001 testoval na Silverstone Martin Brundle a boli s ním nafotené všetky dobové brožúry a predajné materiály sa nachádza v Českej republike a majiteľom nie je nik iný než Prezident JaguarClub.com Filip Turek. Auto má pod kapotou 5.3 litrový motor V12, ktorý pracoval pod kapotou XJR-S len do roku 1989, kedy ho nahradila modifikácia 6.0l Zytec. „Prvej série“ sa stihlo vyrobiť len 350 kusov (!). Nový motor mal výkon až 338 koní a nemali by sme si ho zamienať za 6l motor nachádzajúci sa v „obyčajných“ XJS. V produkcii zostal model JaguarSport XJR-S až do roku 1993 a celkovo bolo vyrobených 1130 kusov. Zákazník dostal možnosť si vybrať medzi jedno či dvoj-tónovým zafarbením. Výroba prebiehala tak, že z časti alebo niekedy aj úplne dokončený model XJS alebo XJ6 bol prevezený do Kidlingtonu na celkovú úpravu. Tam boli následne autá testované pod záštitou Paula Davisa. Celý vývojový, testovací i marketingový kolotoč podliehal prísnej kontrole a pri modeloch XJR-S a XJR stanovil vysoký štandard, neskôr uplatnený aj pri XJ220. Modely JaguarSport bolo najskôr možné objednať iba v 20 vybraných dealerstvách, postupne však bolo umožnené si splniť sen u všetkých zástupcov Jaguaru.

Model JaguarSport XJR, označený spolu s objemom motora 3.6, bol prvý krát predstavený v roku 1988 na britskej Motor Show v Birminghame, áno, presne tam, kde bol v ten moment predstavený aj model JaguarSport XJ220, ku ktorému sa dostaneme neskôr. Motor z XJ6 zostal bez väčších úprav, tých sa dočkalo riadenie, podvozok (Bilstein) a vizuálna stránka auta zvonka i zvnútra. Bodykit bol vo farbe auta, avšak maska chladiča bola v matnom čiernom prevedení. Prednú masku dopĺňa štvorica svetlometov. Ako v prípade XJR-S, riadenie bolo prekalibrované tak, aby malo lepšiu odozvu. Pridaný bol aj samosvorný diferenciál. Celokožený interiér bol pretkaný kontrastnou farbou. Športový motív nebolo ťažké nájsť v interiéri na nejednom mieste, napríklad tiež na novom volante MOMO. Model XJR 3.6 bolo možné dostať v 4 metalických farbách a dvoch farbách kože, cena činila 38,500 libier. Modifikácia prišla už o rok, kedy sa najväčšia zmena podobne ako v prípade XJR-S udiala pod kapotou. Motor AJ6 3.6 bol nahradený novým AJ6 4.0. Mimo toho je skoro na nerozpoznanie od predchádzajúcej verzie, inžinieri sa akurát vyhrali s výkonovými parametrami. Nová limuzína JaguarSport mala 251 koní v 5250 ot./min. Maximálka sa dotýkala hranice 240 km/h a zr    ýchlenie z 0 na 100 netrvalo dlhšie než 6.7 sekundy s manuálnou prevodovkou a o sekundu viac keď ste zvolili automat. Ďalšou úpravou prešiel JaguarSport XJR v roku 1991, ktorú badať už na prvý pohľad. Štvoricu svetiel nahradili dve štvorcovité, nárazníky zo sklenného vlákna vo farbe auta nahradili chrómové. Zadný spoiler zmizol, ale zákazník si za jeho vrátenie mohol zaplatiť. Pravidlo o všeobecnom aplikovaní katalyzátorov znamenalo zníženíe výkonu na výslednú hranicu 248 koní. Posledná úprava v roku 1993 bola v podstate kozmetická.

xjr151

S príchodom novej generácie modelu XJ X300 sa výroba športového XJR presunula priamo do továrne Jaguaru a tento príchod v roku 1994 znamenal ochod JaguarSport zo scény. Zostáva nám vyrozprávať ešte dva príbehy, a to bezpochyby tie najexotickejšie a najvzrušujúcejšie. XJR-15 a XJ220. Prvý už nájdete na našej stránke, druhého sa dočkáte onedlho.

 

Autor článku (napísaného pre JaguarClub.com) : Viliam Ostatnik

Archiv článků a novinek

Nejnovější foto

Nejnovější foto